Preskočiť na hlavný obsah

...a čo teraz?

   Po veľmi dlhej prestávke sa hlásim s informáciou, že stále žijem. A čo viac, rozhodla som sa vrátiť k písaniu.  Nesľubujem vám, že tu nový článok nájdete každý deň, to nie. Karinka sa pripravuje na maturity, tak sa venuje aj škole (už bolo načase po tých rokoch).
   Budem sa snažiť písať čo najčastejšie, ale viete, aké to je. Ja sa už presne poznám, na konci apríla mi začne hasičská sezóna a post tu nájdete pri najlepšom raz za týždeň. Ale aspoň niečo, no.
   Čo sa týka môjho života, mám sa fajn. Veď to poznáte, raz si hore, raz si dole. Keď sa darí v škole, nedarí sa v osobnom živote. Keď sa v škole nedarí, nedarí sa ani v osobnom živote. Toto pravidlo som si za posledné mesiace fakt utvrdila a niekedy začínam pochybovať o tom, že všetko bude fajn, ako sa hovorí. Ale čo. Dajak bolo dajak bude.
   Nechcem tvrdiť, že by som sa posilňovni nejak vyhýbala, to nie, ale keď je človek chorý, nepomôže si. V októbri otvorili v Poprade Golem (fitness centrum, o ktorom ste určite počuli). Kamarátovi trvalo mesiac, kým ma prehovoril, aby som tam s ním išla. Úprimne, aj tak ma neprehovoril on, ale skôr akcia desiatich dní zadarmo. Takže moja permanentka mala trvanlivosť 41 dní. Po prvých troch dňoch som, prisahám bohu, odratávala, kedy to peklo skončí. Nie, žeby som mala nejaký problém, no ale mám. Patrím medzi partiu ľudí, ktorí majú radi klasické old-school posilky. Golem vyzeral na prvý pohľad obrovsky. Ale už po desiatich minútach si uvedomíte, že všetko tam je na jednej kope. Milión tisíc bežiacich pásov, štyristo stacionárnych bicyklov a, podržte sa, dva stojany na drepy. Potlesk. Pekelných 41 dní ubehlo ako voda, našťastie, a ja som sa vrátila do mojej starej posilky, kam chodia iba policajti a iní stokiloví chlapi.
   A prišla angína. Fakt si tlieskam. Nie, aby som sa doliečila, ja som poležala jeden deň a šla cvičiť. Tak teraz ležím v posteli s čajom a píšem tu tento výlev.
   Ale už asi končím, že si aj pospím trochu. V každom prípade sa ešte chcem pochváliť, že som dosiahla progress. Môj cieľ boli nohy. Stehná mám poriadne veľké, zadok rastie. Veď pozrite:



   Sľubujem, že zajtra sa vám ozvem. A už nie s výlevom, lebo ja podobné články tiež nerada čítam. :D Inak, keď tak, čeknite si môj insta, kde nepridávam iba alkoholické fotky, ale sem-tam aj normálne: Instagram

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milva alebo ako sa dopracovať k dlhým vlasom

   Hovorí sa, že vlasy za mesiac vyrastú jeden centimeter. Nám, ženám sa to samozrejme nepáči, pretože sme niekedy až príliš nedočkavé. No keď Vám poviem, že dnes tu prezradím tajné produkty, ktoré dodávajú vlasom živiny pre rýchlejší rast, zaujme Vás to? Myslím, že áno.    Produkty, o ktorých je tento článok používam mesiac. Vlasy, ktoré mi rástli pomaly mi za ten mesiac narástli takmer o 4 centimetre! Nemožné? Nič nie je nemožné. ;)

Curaprox Black is white - recenzia

   Založiť popularitu na základe čiernej zubnej pasty je frajerina. Ak v telke ide reklama na zubnú pastu, ktorá stojí viac ako 6€, dlho uvažujeme, či si ju kúpime. Veď predsa to je veľa peňazí....    Mne pred viac ako mesiacom preplo a po veľmi dlhom rozhodovaní som kúpila zubnú pastu  Curaprox Black is White , ku ktorej som dostala aj zubnú kefku. Spokojne môžem prehlásiť, že pastu som minula a tým pádom môžem napísať recenziu, ktorá vám snáď pomôže! :)

Moja skúsenosť s L´oréal Colorista Paint

   Ahojte! Už ste počuli o farebných farbách na vlasy značky L´oréal? Keď som ich zbadala v drogérií, neodolala som a jednu som si hodila do košíka na vyskúšanie. Moje vlasy sú prípad, ktoré prežijú všetko, tak som si povedala, že ak to nebude dobré, prefarbím ich späť.