Po svojej typickej dvojmesačnej blogovacej prestávke som späť. Čo mám nové? Som vysokoškoláčka. Môj nápad poslať si jedinú prihlášku na VŠ sa oplatil, pretože ma vzali do Nitry na UKF, kde študujem žurnalistiku.
Presne pred týždňom som sa presťahovala na intrák v nádeji, že to bude skutočne také, ako som všade čítala...
...OMYL číslo jeden, prosím pekne. Okej, som tu len týždeň, veď určite to ešte príde. OMYL číslo dva spočíva v stravovacích návykoch. Mnoho mojich kamarátov na intráku schudlo, priam sa až stratili, no ja nie. Keďže som sama v izbe (k tomu sa ešte dostanem), nemám čo robiť, tak jem žeriem. Tu si dám keksík, tu nejakú tú vifonku, čokoládku a v piatok večer, keď sa postavím na váhu, mám o tri kilá navyše (teším sa z toho).
⦁ K tej spolubývajúcej-naša izba má tri postele. Jedná je obsadená mojou maličkosťou. Ja trávim v Nitre päť dní z týždňa, takže, pochopiteľne, že mám posteľ na najlukratívnejšom mieste. Posteľ číslo dva je obsadená jednou štvrtáčkou, ktorá tu chodí na jednú noc. A posteľ číslo tri? Tá stále čaká na krásny zadok, ktorý si ju obsadí. Ja osobne však verím, že posteľ ostane sama a rovnako aj ja kráľovnou izby. Veď nie je nič lepšie, keď mi nikto nekáže akú hudbu smiem a nesmiem púšťať, prípadne nepočúvam otravné "Daj si slúchadlá,".
⦁ Hoci to tak nevyzerá, som dosť rodinne založený človiečik. Tým pádom bol pre mňa prvý týždeň hotovým utrpením. Fajn, neviem, či sa to dá nazvať depresiou, ale v nedeľu som ešte nikoho nepoznala. No a keď som si k tomu pustila film Me before you (bola som sklamaná, keďže verím na happy endy), bolo mi ešte viac smutno. V pondelok v noci (alebo skôr nadránom) som uvažovala nad tým, či mi to stojí za to. Myšlienka, že sa vyseriem na výšku a pôjdem späť do PP tu bola veľmi často. Čím viac sa ale týždeň približoval k piatku, tým boli moje kvázi depresie menšie, až kým úplne nezmizli. Spoje Nitra-Poprad sú síce mizerné, ale ja som stále odhodlaná byť každý víkend doma.
⦁ Výhodou "no lifera" je množstvo času, ktorým sa ZATIAĽ môžem pochváliť aj ja. Dať za necelé tri dni celé tri série HIMYM je celkom frajerina, no nie?
⦁ Je o mne verejne známe, že nie som žiaden ITčkár. Viem napísať článok vo Worde, ovládam Excel, vytvorím prezentáciu. A tu to končí. To, že som totálne v prdeli som si uvedomila, keď som zistila, že internet máme na kábel. Tak v prvom rade (v nedeľu večer) som utekala do elektrodomu kúpiť ten kábel. Ďalej som bola presvedčená, že to dám. Veď jeden koniec do steny a druhý do notebooku. OMYL! Inštalovala som to síce viac ako dve hodiny, no dala som to!
⦁ AIS...fakt neviem, ako sa mám vyjadriť k tomuto zázračnému výmyslu. Týmto odsekom nadväzujem na to, že som IT poleno a nezmenilo sa to ani po zapojení internetu. Som vďačná za spolužiakov, ktorí mi s tým pomohli.
⦁ Do ďalšieho týždňa som si vzala množstvo vecí. Hlavnou však bola kanvica. Pretože som ju celý minulý týždeň nemala, nemala som ani čaj. Vifonky som si chodila zalievať ku kamarátke, od ktorej ma delí päť poschodí (tiež nápad dať sa úplne hore). Dnes som došla na intrák s nie len kanvicou, ale aj dvomi taškami jedla, plným kufrom oblečenia a zdutým ksichtom, ktorý by radšej ostal doma.
Určite mám aj medzi svojimi čitateľkami čerstvé vysokoškoláčky. Ako to zvládate vy? :)
Presne pred týždňom som sa presťahovala na intrák v nádeji, že to bude skutočne také, ako som všade čítala...
...OMYL číslo jeden, prosím pekne. Okej, som tu len týždeň, veď určite to ešte príde. OMYL číslo dva spočíva v stravovacích návykoch. Mnoho mojich kamarátov na intráku schudlo, priam sa až stratili, no ja nie. Keďže som sama v izbe (k tomu sa ešte dostanem), nemám čo robiť, tak jem žeriem. Tu si dám keksík, tu nejakú tú vifonku, čokoládku a v piatok večer, keď sa postavím na váhu, mám o tri kilá navyše (teším sa z toho).
⦁ K tej spolubývajúcej-naša izba má tri postele. Jedná je obsadená mojou maličkosťou. Ja trávim v Nitre päť dní z týždňa, takže, pochopiteľne, že mám posteľ na najlukratívnejšom mieste. Posteľ číslo dva je obsadená jednou štvrtáčkou, ktorá tu chodí na jednú noc. A posteľ číslo tri? Tá stále čaká na krásny zadok, ktorý si ju obsadí. Ja osobne však verím, že posteľ ostane sama a rovnako aj ja kráľovnou izby. Veď nie je nič lepšie, keď mi nikto nekáže akú hudbu smiem a nesmiem púšťať, prípadne nepočúvam otravné "Daj si slúchadlá,".
⦁ Hoci to tak nevyzerá, som dosť rodinne založený človiečik. Tým pádom bol pre mňa prvý týždeň hotovým utrpením. Fajn, neviem, či sa to dá nazvať depresiou, ale v nedeľu som ešte nikoho nepoznala. No a keď som si k tomu pustila film Me before you (bola som sklamaná, keďže verím na happy endy), bolo mi ešte viac smutno. V pondelok v noci (alebo skôr nadránom) som uvažovala nad tým, či mi to stojí za to. Myšlienka, že sa vyseriem na výšku a pôjdem späť do PP tu bola veľmi často. Čím viac sa ale týždeň približoval k piatku, tým boli moje kvázi depresie menšie, až kým úplne nezmizli. Spoje Nitra-Poprad sú síce mizerné, ale ja som stále odhodlaná byť každý víkend doma.
⦁ Výhodou "no lifera" je množstvo času, ktorým sa ZATIAĽ môžem pochváliť aj ja. Dať za necelé tri dni celé tri série HIMYM je celkom frajerina, no nie?
⦁ Je o mne verejne známe, že nie som žiaden ITčkár. Viem napísať článok vo Worde, ovládam Excel, vytvorím prezentáciu. A tu to končí. To, že som totálne v prdeli som si uvedomila, keď som zistila, že internet máme na kábel. Tak v prvom rade (v nedeľu večer) som utekala do elektrodomu kúpiť ten kábel. Ďalej som bola presvedčená, že to dám. Veď jeden koniec do steny a druhý do notebooku. OMYL! Inštalovala som to síce viac ako dve hodiny, no dala som to!
⦁ AIS...fakt neviem, ako sa mám vyjadriť k tomuto zázračnému výmyslu. Týmto odsekom nadväzujem na to, že som IT poleno a nezmenilo sa to ani po zapojení internetu. Som vďačná za spolužiakov, ktorí mi s tým pomohli.
⦁ Do ďalšieho týždňa som si vzala množstvo vecí. Hlavnou však bola kanvica. Pretože som ju celý minulý týždeň nemala, nemala som ani čaj. Vifonky som si chodila zalievať ku kamarátke, od ktorej ma delí päť poschodí (tiež nápad dať sa úplne hore). Dnes som došla na intrák s nie len kanvicou, ale aj dvomi taškami jedla, plným kufrom oblečenia a zdutým ksichtom, ktorý by radšej ostal doma.
Určite mám aj medzi svojimi čitateľkami čerstvé vysokoškoláčky. Ako to zvládate vy? :)
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakujem Vám za Vaše komentáre!